Tajomstvo pestovania bonsaja
Tajomstvo pestovania bonsaja
Bonsaj by sme zjednodušene mohli charakterizovať ako miniaturizovanú rastlinu, zvyčajne drevinu, pestovanú v nádobe. Číňania sa mu venovali už pred dvoma tisíckami rokov. Z Číny sa pestovanie bonsajov dostalo v 6. storočí nášho letopočtu do Japonska, hoci sa vo verejnosti často objavuje mylný názor, že pôvodnou krajinou bonsajov je práve Japonsko. Japoncom predsa len za veľa vďačíme: pestovanie bonsajov pozdvihli na vyššiu, priam umeleckú úroveň a postarali sa o to, že sa tento spôsob tvarovania rastlín rozšíril po celom svete. Začiatkom dvadsiateho storočia sa bonsajistické umenie dostalo do Európy a v posledných desaťročiach si získalo značnú obľubu aj u nás.
Pod označením „bonsaj" si väčšinou predstavujeme dreviny malých rozmerov, a preto mnohých z nás môže prekvapiť, že najvyššie bonsaje dosahujú až 130 cm. Podľa bežnej klasifikácie ide o tzv. veľké bonsaje (platan, pagaštan, borovica čierna, vistéria a iné), stredné (breza, lieska, brest a iné) dorastajú do výšky 30 - 60 cm, malé (napríklad dráč, javor, kosodrevina s krátkym ihličím) do 15 - 30 cm a miniatúrne (borievka, rododendron, skalník) dosahujú iba 5 - 15 cm. Pritom však vôbec nejde o to, že by nízke bonsaje boli ešte len v mladom veku a vysoké v staršom. Konečná výška bonsajov sa dá odhadnúť už na začiatku tvarovania, pretože rastlina má vtedy zvyčajne už vyvinuté základné konáre. Od ich rozmiestnenia závisí štýl, v akom ich budeme tvarovať. A napokon ideálna veľkosť bonsaja súvisí s veľkosťou listov. Dreviny s malými listami možno dopestovať do rozličnej výšky, ale ak majú veľké listy alebo dlhé ihličie, musia mať určitú minimálnu výšku, aby sa dosiahol primeraný pomer medzi veľkosťou listov a veľkosťou bonsaja.
Izbové bonsaje
Vzhľadom na stanovište rozoznávame bonsaje záhradné a izbové. Z izbových rastlín sú na bonsajové pestovanie vhodné napríklad figovník lesklý (Ficus benjamina), rozmarín (Rosmarinus), myrta (Myrtus), rôzne druhy citrusov, fuksie (Fuchsia) atď. Nápad pestovať izbové bonsaje nepochádza z Východu, ako by sme predpokladali, ale z Európy, konkrétne z Nemecka.
Izbové bonsaje sú v porovnaní so záhradnými pestovanými v byte odolnejšie, ale aj ony majú špecifické požiadavky. Predovšetkým si vyžadujú vyššiu vlhkosť vzduchu, preto by ich stanovište nemalo byť pri radiátoroch ani pri iných vykurovacích telesách. Pozor však aj na prievan, na ktorý sú veľmi citlivé a škodí im. Bohužiaľ, vlhkosť vzduchu v mestských bytoch je spravidla nedostačujúca, a preto ju musíme zvýšiť. Najjednoduchším spôsobom je umiestniť bonsaj na plytkú podložku alebo podnos, do ktorých vložíme malé kamienky alebo mriežku a naplníme ich vodou. Na zvlhčené kamienky položíme nádobu s bonsajom. Dbáme na to, aby bolo množstvo vody vždy na rovnakej úrovni. Vlhkosť vzduchu môžeme zvýšiť aj rosením rastliny. Keďže tento spôsob prináša iba krátkodobý efekt, musíme rosenie pravidelne opakovať. Rosíme však iba dopoludnia, aby bonsaj mohol do večera vyschnúť. Nemenej dôležité pre správny rast rastliny je jej pravidelné zalievanie. Zemina v nádobe, v ktorej bonsaj pestujeme, by mala byť vlhká, ale nie premokrená. Nepravidelné zalievanie nie je vhodné, práve naopak, bonsaj treba zalievať vtedy, keď to naozaj potrebuje, aj keď by to znamenalo zalievať každý stromček osobitne. Platí zásada, že v lete bonsaj potrebuje viac vody ako v zime. Subtropické rastliny v lete zalievame zriedka, zemina by mala byť relatívne suchá. Tropické rastliny neznášajú zalievanie studenou vodou. Tak ako ostatné rastliny, aj bonsaje je najlepšie zalievať vodou - môže byť aj z vodovodu -, ktorú necháme niekoľko hodín odstáť. Ak voda obsahuje veľa vápnika, nesmie sa používať na vresoviskové rastliny, pretože by vyhynuli.
Vo všeobecnosti pokladáme izbové bonsaje za náročné rastliny, a keďže zväčša pochádzajú z tropických a subtropických oblastí, musíme im vytvoriť podmienky podobné tým, ktoré majú v krajine svojho pôvodu. V opačnom prípade je lepšie, ak sa pestovania takýchto bonsajov vopred vzdáme a sústredíme sa na záhradné bonsaje vypestované z našich drevín.
Záhradné bonsaje
Ako napovedá ich názov, záhradné bonsaje si vyžadujú vonkajšie stanovište. I keď sú relatívne odolné, predsa však musíme splniť niektoré ich nároky. Napríklad v lete ich musíme chrániť pred priamymi slnečnými lúčmi, v zime
pred dažďom, vetrom a mrazom. Aj záhradné bonsaje sa môžu pestovať v bytových podmienkach, ale iba krátkodobo ako príležitostná dekorácia, pretože im teplý a suchý vzduch v miestnosti nevyhovuje.
U nás rastie dostatok drevín vhodných na bonsajové tvarovanie, ktoré sú mrazuvzdorné, a preto ich nemusíme cez zimu premiestňovať dovnútra. Navyše máme možnosť ešte pred ich pestovaním a tvarovaním získať veľa informácií o ich životných požiadavkách, ak budeme pozorovať vybrané dreviny v ich prírodnom prostredí. V prírode sa nachádza množstvo zaujímavo formovaných stromov, preto si na vychádzkach pozorne všímajme okolie, keďže odpozorované prvky môžeme využiť pri tvarovaní bonsajov. Experti odporúčajú, najmä pre začiatočníkov, ako najvhodnejšie stromy
na tvarovanie bonsajov listnáče s malými listami alebo ihličnany s krátkym ihličím. Obľúbené sú najmä ihličnany, napríklad smreky, smrekovec opadavý (Larix decidua), borovice, borievky, z listnatých drevín jelše, duby, brezy, lipy, hrab, buk a iné. V podstate akúkoľvek mrazuvzdornú rastlinu môžeme pestovať ako bonsaj. Ak by sme chceli pestovať miniatúrne bonsajíky, majme na zreteli, že nie sú veľmi vhodné
pre začiatočníkov, pretože si vyžadujú osobitnú starostlivosť, ako je špeciálne tvarovanie a výživa, častejšie zavlažovanie a rosenie atď., na ktorú sú potrebné isté pestovateľské skúsenosti a zručnosti.
Pestovanie stromčekov v nádobách
Ak sa rozhodneme pestovať bonsaje, vynorí sa otázka, kde získame rastliny vhodné na bonsajové tvarovanie. Môžeme si ich napríklad kúpiť už vytvarované - to je najjednoduchší spôsob, ako sa dostať k bonsaju. Inou možnosťou je tvarovať bonsaj z rastliny pochádzajúcej zo záhradníctva alebo z lesníckej škôlky. Ak sme trpezliví, môžeme sa pokúsiť rastlinky vhodné na tvarovanie dopestovať sami zo semien alebo z odrezkov. Vypestovanie vlastného bonsaja totiž prináša jeho tvorcovi veľa radosti a navyše formuje jeho estetické cítenie. Aj keď sa spočiatku všetko nepodarí tak, ako si predstavuje, ba niekedy vzniknú aj straty. Z tohto dôvodu je vhodnejšie začínať s lacnejšími rastlinkami z lesníckych škôlok alebo so semenáčikmi z lesa. Väčšina z nás však prvý bonsaj získa kúpou v špecializovaných predajniach alebo kvetinárstvach, kde nám navyše môžu poskytnúť odborné rady.
Rastliny pre svoj život potrebujú tak svetlo, vodu, vzduch, pôdu, ako aj správnu výživu, čiže živiny, ktoré sa síce v pôde zvyčajne vyskytujú, ale postupne ich rastliny spotrebúvajú. Predajne bonsajov ponúkajú rôzne špeciálne hnojivá, či už pre mladé, staré, alebo kvitnúce rastliny,
vo forme granúl, práškové aj tekuté. Pri ich aplikácii treba presne dodržiavať návod.
Pri pestovaní bonsajov sa používa viacero substrátov. Univerzálnu zmes, vhodnú takmer pre všetky bonsaje, si môžeme pripraviť aj sami, a to z rovnakých dielov zeminy, piesku a rašeliny. Podľa potrieb rastlín môžeme zmes ešte upravovať, napríklad pridaním piesku a granulovaného ílu pri vysádzaní ihličnanov, alebo, ak vysádzame listnáče, pridáme k zmesi viac humusu.
Harmónia rastliny a nádoby
Pri pestovaní bonsaja má nezanedbateľnú úlohu miska, ktorá s ním musí byť v harmónii. I keď sa používajú najmä špeciálne ploché nádoby, spočiatku môžeme vysádzať bonsaje aj do bežných hlinených kvetináčov, dokonca aj plastových. Nádoby vyššej kvality, najmä originálne z dovozu, sú spravidla drahé. Čím kvalitnejšia a staršia je nádoba, tým je aj drahšia. Všetky nádoby však musia mať dostatočne veľký odvodňovací otvor. Ploché nádoby sú vhodnejšie ako hlboké, pretože prispievajú
k formovaniu plochého koreňového systému. Aj tvar nádob býva rozmanitý, môžeme si vybrať štvorhranný, okrúhly, oválny, trojuholníkovitý atď. Pre vysoké a vzpriamené bonsaje sú vhodné ploché misky. Bonsaje so širokou korunou a hrubým kmeňom vysádzame do stredne vysokých nádob. Previsnuté tvary bonsajov vyniknú v štíhlych a vysokých nádobách. Aby bola kompozícia stromčeka a nádoby v súlade, nie je dôležitý len jej tvar, ale aj farba a štruktúra materiálu. Pre kvitnúce rastliny s bledo- až sivozelenými listami sa hodia glazúrované nádoby jasných farieb, pre bonsaje s tmavozelenými listami alebo tmavou borkou sú určené tmavosivé, tmavohnedé a tmavomodré nádoby bez glazúry. Aj rozmer kvetináča či nádoby je dôležitý, pretože má veľký význam na tvorbu koreňového systému. Ak bude nádoba priveľká alebo primalá, rastline sa nevytvorí optimálny koreňový systém. Vrchný priemer nádoby by mal byť 7 - 12 cm.
Tvarovanie bonsajových rastlín
V prvom roku po vysadení nechávame budúci bonsaj voľne rásť. Počas nasledujúcich piatich až siedmich rokov ho však už presádzame, spočiatku každý rok, neskôr každé dva roky. Vhodný čas na presádzanie je zvyčajne
na jar: v marci až apríli. Veľkosť a tvar bonsajov môžeme ovplyvniť správnym rezom. Aby bonsaj zostal malý a kompaktný, treba konáre pravidelne skracovať. Pre začínajúcich bonsajistov máme tri dobré rady na rez: z konárov, ktoré vyrastajú oproti sebe, treba jeden zrezať; priečne rastúce konáre sa musia tiež odstrániť; tenké konáre vyrastajúce priamo z kmeňa treba takisto zrezať. Na to, aby sme rezom mohli vytvoriť dobrý základný tvar, je dôležitý výber rastliny. Budúci bonsaj musí mať rovnomerne rozložené konáre po celom kmeni. Rastlina by mala mať hustú korunu, aby sme mali z čoho vybrať základné konáre. Aj nové výhonky, ktoré rastú na jar, treba odstrániť alebo skrátiť. Keby sme ich nechali voľne rásť, bonsaj by stratil svoj pôvodný tvar. Na listnatých stromčekoch treba výhonky rezať počas celého leta.
Okrem rezu tvarujeme bonsaje aj ďalšími spôsobmi, napríklad drôtovaním, svorkovaním, napínaním a inými metódami. Hoci inšpiráciu hľadáme v prírode, výsledný bonsaj by mal byť malým umeleckým dielom, vytvoreným v určitom štýle. Pre začiatočníkov je najvhodnejší vzpriamený štýl (prísne alebo voľne vzpriamený). Efektné je tvarovanie bonsajov v kaskádovom, polokaskádovom, šikmom, metlovitom, literátskom, zvlnenom a inom štýle, zaujímavé kompozície vznikajú pri štýle stromu na kameni alebo v kameni, ako aj pri skupinovej výsadbe.
Častou metódou tvarovania bonsajov je drôtovanie. Ide o relatívne mladú metódu, ktorá sa začala používať až v dvadsiatom storočí. Drôtovaním môžeme vytvárať rozličné bizarné tvary bonsaja. Drôtom omotávame kmene, konáre i výhonky bonsajov, kým sú ešte pružné, ale už začínajú silnieť. Najpriaznivejšie obdobie na uplatnenie tejto metódy je jar. Drôtom omotané časti rastlín začnú meniť smer rastu a zostanú v danej polohe aj po odstránení drôtu. Drôt ponecháme asi mesiac na jemných konároch a až šesť mesiacov na kmeni a hrubých konároch. Ak sa však začne drôt zarezávať do kôry, musíme ho ihneď odstrániť, aj keby stromček ešte nebol v požadovanom tvare.
Po uplynutí niekoľkých týždňov môžeme drôtovanie zopakovať. Drôt odstraňujeme veľmi opatrne, aby sme rastlinu nepoškodili, a v opačnom smere, ako sme ho omotávali.
Aj na to, aby mladý bonsaj získal vzhľad staršieho, existujú rozličné techniky. Medzi najpoužívanejšie patria vyrezávanie a rozštiepenie kmeňa. Na vytváranie dojmu, že bonsaj je starý, sú vhodnejšie ihličnany (napríklad smrek, borovica). Takéto tvarovanie stromčekov si však vyžaduje isté zručnosti a pestovateľské skúsenosti. Našťastie je na trhu dostatok bonsajistickej literatúry, ktorá nám poskytne presné návody, ako máme postupovať, aby sme vypestovali krásne bonsaje a zdokonalili sa v umení ich tvarovania.